„Keď som pred štyrmi rokmi oznámil kandidatúru na prezidenta, povedal som, že sme v boji o dušu Ameriky. A stále sme,“ povedal americký prezident Joe Biden, keď v týchto dňoch oznámil úmysel kandidovať aj v najbližších prezidentských voľbách.
Po víťazstve vo voľbách 2020 povedal, že „v tomto boji o dušu Ameriky zvíťazila demokracia“. Podobne použila túto metaforu vtedy aj novozvolená viceprezidentka USA Kamala Harrisová (vôbec prvá žena vo funkcii viceprezidenta USA), keď povedala, že „tieto voľby sú o duši Ameriky a našej ochote bojovať za ňu“.
V októbri 2020 marketingová konzultantka Sonya Oliverová, podporovateľka Joe Bidena, vydala knihu s názvom Boj o dušu našej krajiny. Píše v nej, prečo sú práve Biden a Harrisová tými správnymi vodcami pre zjednotenie Američanov a vedenie krajiny v čase pandémie a po smutnom období šírenia agresivity a nenávisti priamo z najvyšších poschodí politiky.
Politika a rétorika Joe Bidena a ľudí z jeho blízkeho okolia sa teda od začiatku nesie v znamení boja o „dušu Ameriky“. Debatu o tom, či by mal súčasný americký prezident znovu kandidovať alebo nie, prenecháme iným. Pre nás je teraz dôležitejšia otázka, čo sa rozumie pojmom „duša Ameriky“, prečo stavia Joe Biden svoju politiku práve na tomto obraze a v čom môže tento obraz inšpirovať aj nás.
Roku 2018 vyšla kniha historika Jona Meachana Duša Ameriky (The Soul of Amerika: The Battle for Our Better Angels). Dva roky neskôr pripravila adaptáciu knihy formou dokumentárneho filmu (s rovnomenným názvom Duša Ameriky) režisérka Katie Davisonová. Kniha aj film mali obrovský úspech.
Jon Meachan, autor viacerých kníh a nositeľ Pulitzerovej ceny prináša vyvážený pohľad na americké dejiny motivovaný snahou vziať si z nich poučenie a inšpirácie. Predkladá paralely medzi minulosťou a súčasnosťou a apeluje na to lepšie v nás. Poukazuje na to, akým spôsobom víťazilo v dejinách to, čo Abraham Lincoln vo svojej inauguračnej reči nazval „lepšími anjelmi našej prirodzenosti“.
Zápas medzi spoločným dobrom a uprednostnením osobných záujmov sa odohráva v duši každého Američana, pripomína Meachan. Americké ideály víťazia vtedy, ak sa jednotlivci rozhodnú pre to lepšie v nás, ak sa rozhodnú postaviť „na stranu anjelov“. Niekedy temnejšie sily víťazia nad tými svetlejšími a vznešenejšími, ale budúcnosť, upozorňuje Meachan, závisí od toho, či zvíťazí strach alebo zvíťazí nádej. V kritických časoch americkej histórie „nádej víťazila nad rozdelením a strachom“, pretože „sme sa spojili, aby sme porazili sily hnevu, netolerantnosti a extrémizmu“.
Práve toto je podľa Meachena duša Ameriky. „Filozoficky povedané, duša je vitálnym centrom, jadrom, srdcom, podstatou života.“ Tak je duša Ameriky akoby oživujúcou silou či víziou. Všetci ľudia sú si sebe rovní, preto každý, kto prichádza odkiaľkoľvek a bez ohľadu na farbu pleti alebo vyznanie má mať prístup k tomu, čo Lincoln nazval spravodlivým, veľkorysým a prosperujúcim systémom, ktorý otvára cestu pre všetkých.
Toto je presne opačná predstava o duši Ameriky než tá, s akou prišla začiatkom 20. storočia vodkyňa ženskej vetvy Ku-Klux-Klanu Daisy Douglas Barrová. Spájala náboženstvo s násilím a neznášanlivosťou hnutia a v jednej zo svojich básní označila toto hnutie za dušu Ameriky. Tou dušou mala byť teda netolerantnosť, neznášanlivosť, rozosievanie strachu. Hoci sa jej metaforický obraz a desivé označenie podstaty Ameriky neujali, ten mentálny svet prežíva dodnes. Tomuto mentálnemu svetu reprezentovanému Donaldom Trumpom pred časom hodil rukavicu Joe Biden. V zápase, ktorý celkom oprávnene nepovažuje ani dočasne za ukončený.
Keď sa Joe Biden prihlásil k Meachenovej metafore o duši Ameriky a jej interpretácii, bol to zrozumiteľný obraz i odkaz. Napokon bolo zmierenie a obnova dôvery ústrednou témou inauguračnej reči, ktorá sa tradične niesla v duchu civil religion, konceptu, ktorý je charakteristický práve pre Ameriku a je zviditeľňovaný;;; najmä v inauguračných prejavoch prezidentov – samozrejme s výnimkou Trumpa. (Priestorové možnosti tohto textu neumožňujú obšírnejšie písať o civilnom náboženstve, resp. civil religion; napokon písal som o tom pred tromi rokmi práve v súvislosti s inauguračným prejavom Joe Bidena).
Dňa 1. septembra 2022 prezident Joe Biden predniesol v Independence Hall vo Philadelphii (teda na mieste, kde otcovia zakladatelia prijali Deklaráciu nezávislosti) prejav nazvaný Boj o dušu národa. Pripomenul v ňom, že kandidoval za prezidenta, pretože bol presvedčený, že „sme v boji o dušu tohto národa“. Duša Ameriky znamená, že „všetci sú stvorení ako sebe rovní“ a preto „všetci majú právo na to, aby sa s nimi zaobchádzalo slušne, dôstojne a s rešpektom“.
Teraz tento koncept, túto ideu znovu pripomenul a dodal, že chce dokončiť prácu. Čiže boj o dušu Ameriky. Zápas za ideály demokracie. Boj s netolerantnosťou a extrémizmom, šírením strachu a neznášanlivosti.
„V našich najkrajších časoch sa duša krajiny prejavuje sklonom radšej otvárať náruč než zatínať päste,“ pripomína Meachan. Toto je koncept, obraz či vízia, v ktorej Biden prejavil vôľu pokračovať. S pripomenutím, že v Amerike stále prebieha tento zápas o dušu krajiny.