O inštinkte obviňovania a o jeho možných dôsledkoch v politike

 
Niektorí ľudia neustálym vytváraním konfliktov, útokmi alebo až podlým obviňovaním druhých zakrývajú vlastnú neschopnosť riešiť problémy.

Človeku, ktorý takto mrhá energiou na lacné sebapotvrdzovanie a hľadanie jednoduchých príčin, napokon už ani nezostáva kapacita na konštruktívne riešenie problémov. Vytvára okolo seba atmosféru napätia a nedôvery, v ktorej už ide len o boj s tými druhými. Niekedy sa až vyžíva v provokovaní druhých. Inštinkt obviňovania prevláda nad pravdivým videním reality a núti hľadať jednoduchú príčinu zlej situácie.

Zdá sa, že pre niektorých ľudí je jednoduché myslieť si, že keď sa niečo nepodarí, keď sa niečo pokazí, zásadne za to môže niekto so zlými úmyslami. „Inštinkt hľadať vinníka nám zabraňuje chápať svet prostredníctvom faktov,“ upozorňuje švédsky lekár a svetový expert na globálne zdravie Hans Rosling v knihe Moc faktov. V kapitole, v ktorej sa venuje inštinktu obviňovania, dodáva, že keď sa takto sústreďujeme „na hľadanie vinníka, a keď sa rozhodneme, koho prefackať“, už sa nám nechce hľadať iné vysvetlenia.

Takéto správanie však „podkopáva našu schopnosť riešiť problém alebo zabrániť, aby sa opakoval“. Zamestnáva nás „prílišné zjednodušovanie a ukazovanie prstom“. Hľadáme „takých zloduchov, ktorí potvrdia naše existujúce presvedčenia“.

Dodajme, že ak má človek s takýmito patologickými črtami v rukách moc a k tomu aj možnosť ovplyvňovať spoločnosť, táto moc ešte posilní jeho presvedčenie o vlastnej výnimočnosti a na druhej strane o neprajnosti a zlých úmysloch názorových oponentov. Nech sú tí v danej veci akokoľvek kompetentní, odborne zdatní a majú reálne argumenty.

Všetko to, čo sa inak odohráva v užšom sociálnom prostredí, má v takom prípade už dosah na celú spoločnosť. Svojím správaním postupne rozkladá systém, v ktorom funguje, likviduje politickú kultúru a pôsobí devastačne na spoločnosť a atmosféru v nej.

Experiment s takýmto človek v akejkoľvek riadiacej pozícii nemôže dopadnúť dobre.