To, čo sa udialo okolo FC VSS Košice je hanba. Za daných okolností, ktoré sa pred verejnosťou teraz už naplno odkryli, si hráči za víťazstvo v druhej lige zaslúžia absolutórium. Hoci dnes je im to už nanič.
Stáva sa aj vo futbalovo a kultúrne omnoho vyspelejších krajinách, že kedysi úspešné kluby padnú do nižších súťaží. Stáva sa to v Anglicku, Nemecku, Španielsku aj inde. Ale tie kluby ďalej fungujú, štadióny majú na úrovni a tribúny plné divákov, ktorí hráčom fandia.
Ak je na Slovensku kedysi slávny, legendárny klub na pokraji zániku, je to obrovská hanba. Športová verejnosť dlho počúvala, že klub má síce dlhy, ale spláca ich, že platy hráčom meškajú, ale… Až sa napokon ukázalo, že nielen webová stránka klubu dlhý čas nefungovala, že podlžností je oveľa viac, že klub pošle platbu na zlý účet, že… atď. atď.
Každý sa má púšťať iba do takého projektu, na ktorý má schopnosti a možnosti. Ak sa časom začalo črtať, že v Košiciach si Podolák vzal až priveľké sústo, že košický klub je nad jeho schopnosti a možnosti, nemal kamuflovať agóniu. Mal od začiatku hovoriť o situácii pravdivo, otvorene a mal hľadať reálne riešenie. Nie však nekonečným rečnením o tom, že nenašiel sponzorov.
Ak košická biznis sféra tvrdí, že sponzorsky na klub neprispela, pretože Podolák nie je pre nich garanciou finančnej stability, môžeme čítať medzi riadkami. A veľmi zreteľne. Istý typ podnikateľov (aspoň tak si hovoria) jednoducho nie je garanciou… A šport na takejto úrovni nie je charita. Pochybnosti o reálnom nastavení ekonomických pravidiel pre fungovanie klubu sú namieste. Na druhej strane je otázka, ako je možné, že v takomto meste sa nenájde skupina z biznis sféry, ktorá by sa spojila a prejavila by záujem o odkúpenie klubu a jeho revitalizáciu.
Na košickú futbalovú hanbu tak najviac doplatili tí, čo za ňu vonkoncom nemôžu: hráči a ich fanúšikovia (tých zopár).
Titulky, že futbal v Košiciach končí, však nie sú pravdivé. Lokomotíva, kedysi tiež silný a úspešný klub, (stále pod tým istým názvom a nie ikskrát meneným ako jeho mestský rival) sa vracia do povedomia postupne, trpezlivo krok za krokom, bez zbytočne veľkých rečí, no so zodpovednou, sympatickou a poctivou prácou zainteresovaných. Možnože práve Lokomotíva si zahrá na novo štadióne (ak ten vôbec niekedy bude). Zaslúži si to.
(kosicednes.sk 23. 6. 2017)