Béla Bugár na tlačovej besede po neúspešnej voľbe ústavných sudcov odpovedal na otázku, čo mu zabránilo hlasovať s opozíciou, protiotázkou: „Čítali ste povedzme koaličnú zmluvu? Dodal, že „tam je jednoznačne napísané: Ak proti vôli koaličného partnera hlasujete s opozíciou, v tom momente je to vážne porušenie koaličnej zmluvy a, samozrejme, je to pád vlády“. Pretože nik z novinárov nereagoval, mohlo sa zdať, že Bugár má pravdu.
Pozrime sa však na presné znenie koaličnej dohody. V tej sa uvádza, že „žiadna koaličná strana, resp. koaličné strany, nemôže presadzovať svoje záujmy na úkor inej koaličnej strany spoločným postupom so stranami opozície“.
Ešte raz: podľa koaličnej dohody je spoločný postup s opozíciou neprípustný vtedy, ak strana presadzuje svoje (!) záujmy na úkor inej (!) koaličnej strany. Je teda presne definované, kedy je spoločný postup s opozíciou neprípustný. A je to definované inak než to tvrdil Bugár.
Zdá sa vám rozdiel v tvrdeniach nepodstatný? V jadre veci taký vonkoncom nie je. A nejde ani o hru so slovíčkami.
Ak koalícia vrátane Bugára tvrdí, že jej ide o funkčnosť ústavného súdu a Bugár zároveň odmieta názor, že by v tejto veci jeho strana sledovala svoje vlastné stranícke záujmy, tobôž na úkor inej strany, potom nemal dôvod nehľadať názorový prienik s demokratickou časťou opozície. Tak, aby bolo zvolených povedzme šesť kandidátov. Nebolo by to porušenie koaličnej dohody, pretože by nebol naplnený predpoklad, t. j. presadzovanie vlastných záujmov na úkor inej koaličnej strany. Veď predsa všetci odmietajú, že by v tejto veci sledovali presadzovanie vlastných straníckych záujmov.
Zásadný je aj ďalší záväzok z koaličnej dohody. Koaličné strany „pri závažných rozhodnutiach alebo rozhodnutiach presahujúcich štvorročné obdobie vyvinú maximálne úsilie na dosiahnutie širokej politickej zhody vládnych a opozičných politických strán“. Voľba ústavných sudcov je závažným rozhodnutím, ktoré zároveň presahuje štvorročné obdobie. Takže v tomto bude konali v rozpore s koaličnou dohodou všetky tri koaličné strany. Vrátane Mosta-Híd.
Za vzniknutú situáciu tak nesie zodpovednosť celá koalícia, nielen Smer a Robert Fico. Rovnaký diel zodpovednosti majú Danko aj Bugár.
Za pozornosť stojí aj ďalší bod koaličnej dohody: „Predstavitelia koaličných strán rešpektujú názory predstaviteľov iných politických strán a hnutí aj napriek skutočnosti, že ich politické názory a prejavy osobne nezdieľajú, ale vnímajú ich ako prejavy konkurujúcich politických strán a hnutí s tým, že si ctia zásady slušnosti a serióznosti v rámci demokratickej politickej súťaže politických strán a hnutí.“ Odhliadnuc od oprávnených námietok voči správaniu sa lídrov parlamentnej opozície, máte pocit, že správanie sa predstaviteľov koaličných strán zodpovedá tomuto záväzku a naozaj si ctia zásady slušnosti a serióznosti?