Matovič svojim hrubým slovníkom prispel k deštrukcii politickej kultúry

 
Gágaji, táraji, prďúsi – tieto slová adresoval svojho času svojim kritikom  Vladimír Mečiar. Pred rokmi Dobroslav Trnka hovoril o poslancoch, že sa „trtošili“ a „pregrciavali“. Nuž a v januári minulého roka Igor Matovič označil Andreja Danka slovami „zlodej zaprdený“ a odkázal mu, že mu šľahne jednu po papuli.

Krátko na to na námestí pred Národnou radou podnecoval ľudí k vulgárnosti na úrovni krčmy.

Matovič pred časom nemal problém aj Alojza Hlinu označiť hanlivým výrazom alebo Petra Zajaca kukuričným partizánom.

Potom, ako Matovič zaútočil na zakladateľa VPN Petra Zajaca, uznal, že to bolo cez čiaru, no pre Denník N tiež povedal, že keď Petra Zajaca roku 2011 oslovil s ponukou miesta na kandidátke, ani netušil, že „mal niečo s Novembrom“. Matovič tak prejavil dlhodobú neznalosť udalostí spojených s Novembrom 1989.

Lenže on akosi často niečo nevie a netuší. Keď musel vysvetľovať svoje stretnutie s Kočnerom, tvrdil, že vtedy o ňom veľa nevedel a netušil, čo je Kočner zač. Nuž v čase, keď sa s Kočnerom spájali viaceré kauzy, keď bolo verejným tajomstvom, že Kočnerovo auto často parkovalo pred generálnou prokuratúrou vedenou Dobroslavom Trnkom a hovorilo sa aj o tzv. mafiánskych zoznamoch, bol Matovič asi jediný, kto nevedel, kto je Kočner.

Keď kritizoval protesty proti fašistom, tvrdil, že strany, ktoré protestovali proti Hitlerovi pred deväťdesiatimi rokmi v Nemecku, pomohli práve Hitlerovi. Na to, že hovorí nezmysly, poukázal napríklad historik Jakub Drábik, popredný expert na fašizmus a jeho dejiny.

Spomeňme si, že Matovič o mítingoch fašistov hovoril ako o práve vyjadriť svoj názor, no o protestoch demokratických politikov a ich voličov proti extrémizmu povedal, že to je „cesta do pekla“. Takýto postoj je zvrátený, no toto si zrejme ešte pripomenieme, keď si bude premiér Matovič hrkútať s fašistom Kotlebom pri spoločnom obede.

S*rie ma – hovoril Robert Fico. Matovič v pléne Národnej rady hovoril o „posr*tej kompe“. Inokedy na parlamentnej pôde ukázal vztýčený prostredník. Podobne sa správal aj v septembri minulého roku na chodbe parlamentu: ostentatívne tak, aby bol v zábere kamier počas tlačovky predsedu parlamentu Andreja Danka.

Bratislavská kaviareň – to je výraz, ktorý Robert Fico opakovane používal v hanlivom význame na označenie svojich kritikov. Podobne ako Zeman na adresu svojich kritikov používa termín Pražská kaviareň. Matovič si rýchlo osvojil túto ficovskú a zemanovskú rétoriku a tých, čo si ho dovolia kritizovať, označí za „slovenské kaviarenské ´elity´“, počastuje slovami, že „spustili hovnomety“ a podobne.

Alebo Samo Marec, ktorý upozornil na pôvodne nezmyselnú formuláciu jednej z Matovičových anketových otázok, sa od Matoviča o sebe dozvedel, že je „bezcitný hlupák, ktorý nechá radšej zabiť človeka, lebo šak čo, keď nepatril do jeho ultraliberálnej bratislavskokaviarenskej bublinky“.

Špinavé protislovenské prostitútky – aj toto je slovník Robert Fica. Šialená krava, zrúda – to je slovník Jána Slotu. Špina, fuchtľa, štetka, zrúda – to je ukážka slovníka Igora Matoviča. Adresátov takýchto označení, samozrejme, nemožno porovnávať, nikto a nič však neoprávňuje Igora Matoviča používať slovník najnižšej cenovej skupiny.

Pre Denník N sa Igor Matovič vyjadril, že „politika by sa mala robiť jazykom, ktorému ľudia rozumejú“. Nevedno koho každého mal Matovič na mysli, ale autor tohto textu bezpochyby nie je jediný, kto rozumie predovšetkým politike prezentovanej slušne a dôstojne. A hrubému jazyku a agresívnej vulgarizujúcej rétorike rozumie ako osobnostnému defektu danej osoby.

Nataša Holinová pred časom upozornila, že Matovič síce nie je jediný, kto sa hnevá, „normálne si však ľudia dokážu usporiť tento typ energie do prejavov súkromnej povahy“, pretože vedia, že na verejnosť nepatria. Možno pochybovať, či to vie aj Igor Matovič. Keď v septembri 2010 v online diskusii s čitateľmi istého denníka dostal otázku, či sa mu nezdá, že svojimi výrokmi a správaním klesá na úroveň Roberta Fica, odpovedal, že „omnoho dôležitejšia ako slušnosť je úprimnosť“. Nielenže takýto názor je zvrátený, ale Matovič stotožnením vulgárnosti s úprimnosťou uráža všetkých slušných „obyčajných ľudí“, ktorí odmietajú hrubý slovník.

Podľa Jána Budaja novinári prijali „vykonštruovaný obraz ´pošahanca´, ktorý vytvárala Ficova garnitúra, Béla Bugár a Andrej Danko. No… Médiá, ktoré v uplynulých rokoch pripomínali nevhodné prejavy politikov, neboli ani v Matovičovom prípade odkázané na nejaký vykonštruovaný obraz. Konštruktérom svojho obrazu nevhodného správania je totiž sám Igor Matovič.