Ako sa zmení svet po pandémii? Toto sú štyri scenáre

 
Sú historické okamihy, tzv. hĺbkové krízy, ktoré zásadne menia smerovanie budúcnosti. Jednu z takýchto kríz zažívame práve teraz. Svet, ako ho poznáme, sa práve mení, tvrdí prognostik Matthias Horx, zakladateľ frankfurtského Zukunftinstitut, ktorý sa venuje výskumu trendov a tvorbe scenárov budúcnosti.

Všetky tie nevyhnutné opatrenia a obmedzenia, ktoré zastavili náš zhon či uponáhľaný život, „nemusia nutne znamenať stratu, naopak, môžu vytvoriť priestor pre nové možnosti“, pripomína Horx na webovej stránke inštitútu.

Keď sa na nás valia riziká a nebezpečenstvá, „hororové scenáre sa vytvárajú najľahšie“. Lenže máme možnosť  „do rozmýšľania o budúcnosti zapojiť aj seba samých, našu vnútornú premenu“ a vytvoriť akoby most „medzi dneškom a zajtrajškom“, tzv. „vedomie budúcnosti“.

Novým koronavírusom vynútený odstup od druhých či prerušenie priamych sociálnych kontaktov paradoxne vytvára nové blízkosti. Keď sa neskôr poohliadneme na toto obdobie, dôjde nám, že sme svedkami obnovenej spoločenskej zdvorilosti, mnohých prejavov ľudskej spolupatričnosti, či obnovenej komunikácie s tými, s ktorými sme doposiaľ nemali toľko času sa rozprávať. Viac čítame knihy, práca z domu sa pre mnohých stala samozrejmosťou a učitelia získavajú skúsenosti s výučbou cez internet. Menia sa vzorce správania i očakávaní. Na zmenený svet reagujeme vnútornými zmenami.

Popritom sa dnes všetky reality šou zdajú byť trápne. Celý ten „duševný smog, ktorý prúdil všetkými možnými kanálmi“, síce nezmizol, ale „stratil na význame“. Aj kultúrne vojny sú na čas odsunuté bokom. „Znovu upriamujeme našu pozornosť na ľudské otázky: Čo je človek? Čím sme jeden pre druhého?“

Vyššie uvedený Zukunftinstitut, pracujúci so sieťou expertov a výskumníkov z viacerých oblastí, už v minulosti vypracoval napríklad scenáre vývoja po 11. septembri 2001 a tiež po finančnej kríze roku 2008. Teraz predložil štyri scenáre vývoja po pandémii koronavírusu.

Prvým scenárom je scenár bezpečia a istôt. Zosilní sa trend sťahovania ľudí z väčších miest na vidiek alebo do menších miest, kde majú pocit väčšej istoty. Zvýši sa nedôvera k produktom, ktorých pôvod je nejasný, zníži sa konzumácia exotických plodov a bude sa uprednostňovať bezpečne balené ovocie a zelenina. Nastane ešte väčší rozvoj regionálnej produkcie a lokálnych ekonomík. V politike budú zaznievať otázky bezpečnosti a ochrany občanov. Popritom budeme viac fungovať online a budeme uprednostňovať aktivity prostredníctvom internetu.

Druhým scenárom je permanentný krízový mód. Je charakteristický pretrvávajúcim strachom a obavami. Strach z návratu pandémie povedie k atmosfére napätia, či k nárastu neonacionalizmu. Budeme svedkami napätia medzi otvorenosťou a spoluprácou na jednej strane a obavami a neistotou na druhej strane. Napätia medzi nutnosťou medzinárodného obchodu a dôrazom na vnútorný obchod. Napätia medzi regionálnymi, národnými a medzinárodnými tokmi financií, služieb a tovaru.

Tretím scenárom je ústup do privátnej sféry. Tento ústup však nie je negativistický či pesimistický, ale je sprevádzaný optimistickými kvalitatívnymi zmenami. Podľa tohto scenára nastane zmena pracovnej kultúry, práca z domu sa stane neoddeliteľnou súčasťou každej firemnej kultúry. Vzrastie tiež účasť na aktivitách či podujatiach online. Aj tu bude trend sťahovania sa na vidiek alebo menších miest a vzrastie dôležitosť miestnych komunít a lokálnych trhov a produkcie. Zvýši sa tiež dôraz na trvalú udržateľnosť.

Štvrtým scenárom je scenár tzv. rezilientnej, t. j. odolnej spoločnosti. Podobne ako tretí scenár aj tento je optimistický. Je charakteristický solidárnosťou, prispôsobivosťou a väčším citom pre vzájomnosť. Podľa tohto nás naša aktuálna skúsenosť s pandémiou naučí flexibilite v riešení komplexných problémov, konštruktívne reagovať na nové stresujúce situácie a pod. Pandémia nás tiež naučí holistickému chápaniu zdravia. Životné prostredie, politika vrátane miestnych politík, kvalita života v meste či obci i nová firemná kultúra – to sú dôležité faktory pre zdravie človeka, faktory, ktoré budú utvárať zdravšie prostredie pre všetkých. Masová spotreba ustúpi v prospech zdravšieho systému spotreby, zvýši sa dostupnosť obchodu a tovarov na miestnej úrovni. Svet sa naučíme vnímať ako ľudské spoločenstvo, ktoré musí flexibilne reagovať a spoločne riešiť prichádzajúce výzvy. Koronakríza nás naučí novej kultúre globálnej solidarity a spoločnej zodpovednosti.

Sú to scenáre a čas ukáže. No Matthias Horx, ktorý o sebe hovorí, že je kritický optimista, už teraz upozorňuje, že z toho, čo príde po skončení pandémie, sa nám „zo začiatku zatočí hlava“. Budeme však vidieť proces prechodu ku komplexnejšiemu vnímaniu sveta a života. Tí, čo dokážu tento proces „tvoriť aj vedome“, tí, čo dokážu „hovoriť jazykom prichádzajúcej komplexnosti, budú vedúcimi osobnosťami zajtrajška“. Budú skutočnými „nositeľmi nádeje“.

 

pošli na vybrali.sme.sk
Print Friendly
Marián Balázs