Slovensko síce obmedzilo vydávanie víz ruským občanom, ale toto obmedzenie je príliš chabé a nijako nebráni ruskej turistike.
Okrem toho postoj, podľa ktorého má zmysel len také riešenie, ktoré prijmú spoločne všetky krajiny Schengenu, je alibistické a vajatavé. Akoby sme neboli schopní či ochotní aj samostatne vyslať jasný signál (a spolu s Fínskom a Estónskom sa postaviť na čelo iniciatívy za zrušenie vydávania turistických víz pre ruských občanov).
Áno, spoločné riešenie je najúčinnejšie, no prečo k nemu Slovensko nahlas a jednoznačne nevyzýva? Opäť len alibisticky vyčkávame.
Argument, že ak rozhodnutie nebude spoločné, ruskí turisti vstúpia do Schengenu tam, kde im to bude umožnené a potom si pôjdu, kam chcú, je slabý. Samostatné rozhodnutie aj bez spoločného je totiž jasným gestom smerom k Rusku a ďalším prejavom solidarity s obyvateľmi Ukrajiny. Okrem toho sú spôsoby, ako zistiť, že v krajine sú „zablúdilí“ ruskí turisti a ako ich následne vykázať.
Ani postoj, že takéto rozhodnutie by znemožnilo odchod odporcov Putinovho režimu, neobstojí. Stačí rozhodnutie o vydávaní víz z humanitárnych dôvodov. Bezpečnostné služby musia vedieť vyhodnotiť, či dotyčná osoba, ktorá by o vízum žiadala, je za svoje názory v Rusku perzekvovaná alebo nie. (Tým najnepohodlnejším už pasy zrejme vzali, takže by asi ani nemali ako odísť.)
Argument, že toto je Putinova vojna, nie vojna bežných občanov, neobstojí. Toto nie je situácia totalitného režimu, ako to bolo v časoch studenej vojny. Toto je situácia, keď Rusko vedie vraždenú vojnu proti Ukrajine, cielene vyvražďuje civilné obyvateľstvo vrátane detí a Putinovi propagandisti sa vyhrážajú celej Európe. Rusi väčšinovo Putina podporujú. To sa máme len tak dívať, ako tí, čo doma tlieskajú Putinovej nenávistnej propagande, spokojne cestujú po Európe a využívajú nevídané možnosti toho zlého Západu?
Bezpochyby sú mnohí, ktorí s Putinom nesúhlasia a vojnu odmietajú. Niektorí sa ozvali a protestovali. Mnohí majú strach a obavu sa ozvať. Tomu sa dá veľmi dobre rozumieť. Lenže, ako sme už upozornili, toto nie je studená vojna a nejde tu len o fakticitu autoritárskej vlády. Toto je v skutočnosti vojnový stav a tomu musia zodpovedať aj prijímané rozhodnutia.
Vízové embargo nemožno interpretovať ako (kolektívny) trest. Nevychádza z predstavy o kolektívnej vine a neuplatňuje predstavu trestu. Neudelenie víza totiž nie je žiadny trest, len neposkytnutie výsady. Napokon aj sankcie majú dopad na život bežných občanov, navyše omnoho vážnejší, než embargo na nejaké turistické víza.
Žiadna krajina nemá povinnosť vydať turistické vízum a žiadny turista nemá automaticky na takéto vízum právo. Aby sme si rozumeli, reč je o turistike. Tú si ruskí občania môžu užívať aj doma.
Žiadny trest, len neposkytovanie výsady. Bodka.
Európa musí využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii. Poskytnutie vojenskej techniky Ukrajine a sankcie proti Rusku sú jasné gestá a rozhodnutia. Rozhodnutie prestať vydávať turistické víza pre ruských občanov by bolo jednoducho pokračovaním v opatreniach.
Bolo by to nielen politické rozhodnutie, ale najmä morálne. A spravodlivé. Tak prestaňme vajatať a alibisticky vyčkávať.