Hokejisti si toľké výpady hnevu a kritiky nezaslúžia. Nie oni poslali slovenský hokej na dno, ale všetci tí, čo ho posledných 15 rokov viedli tak bohorovne. Najmä Široký, ktorý si zo slovenského hokeja urobil akoby svoju akvizíciu. A s ním aj všetci tí Nemečkovia, Rusnákovia a Golonkovia, čo mu posluhovali. Všetci tí podvodníci a eštebáci, biznismeni a baroví bitkári sú najviac zodpovední za dnešnú krízu.
Keď bol po zosnulom Dušanovi Pašekovi za šéfa hokejového zväzu zvolený niekdajší kapitán ŠtB Juraj Široký, mnohí len pokrčili ramenami. Keď neskôr Miro Šatan, Ján Filc a ďalší upozorňovali, že veci sa musia radikálne zmeniť, lebo slovenský hokej upadá, nik ich nepočúval. Pretože všetky varovania prehlušila najprv pretrvávajúca zlatá eufória a potom donekonečna opakované zábery s komentátorským vytržením zo záveru onoho zlatého zápasu z roku 2002.
Keď sa ešte roku 1996 mal stať trénerom reprezentácie Peter Šťastný, odrazu bolo všetko inak a trénerom sa stal Golonka. Ten Golonka, ktorého ešte ako hráča zastupoval pred disciplinárnymi komisiami Ivan Gašparovič.
Keď kulminoval spor medzi Petrom Šťastným a Jurajom Širokým, vedenie hokejového zväzu sa potrebovalo Šťastného zbaviť. Pridal sa aj niekdajší agent ŠtB Dárius Rusnák, ktorý Šťastného nazval škodnou slovenského hokeja. A tiež Golonka, ktorý povedal, že príde doba, keď Šťastný dostane po frňáku.
Široký s Golonkom a Rusnákom sedeli v štruktúrach spoločnosti Arena 2011, ktorá za prvej vlády Roberta Fica dostala dotáciu 200 miliónov korún. O tom, že stavba hokejovej haly bola predražená skoro dvojnásobne, že s finančnými prostriedkami sa nakladalo nehospodárne a boli porušené zákony sa už napísalo veľa. Podobne aj o stavbe luxusného hotela. Keď sa spoločnosť premenovala na MS 2011 v štruktúrach spoločnosti už nájdeme aj Nemečka.
Len tak na okraj, ešte roku 2004 ministerstvo financií zistilo v účtovníctve hokejového zväzu schodok 35 miliónov korún.
Kým sa diali takéto veci, počet našich hráčov v NHL sa zmenšoval a znižovala sa aj ich dôležitosť v mužstvách. Keď potom Slovan začal hrať KHL, obhajcovia tohto rozhodnutia argumentovali, že to pomôže aj reprezentácii. Dnes je jasné, že to tak nie je.
Keď pred dvomi rokmi Nemeček potreboval vyhrať nad Lintnerom a odvrátiť zmeny, nechal sa zvoliť spôsobom, po ktorom nasledoval bojkot hráčov. Popri tom brankár Marek Čiliak vyslovil kritiku vedenia zväzu, za čo si vyslúžil pozornosť disciplinárnej komisie. Cíger teraz v životnej forme chytajúceho Čiliaka odignoroval.
Keď sme sa po rozpade Československa automaticky ocitli v C kategórii, nebolo to ľahké, ale cesta nahor stála za to. Prišlo aj striebro, potom zlato, bronz a napokon postupný pád na dno. Teraz je čas prizvať Mira Šatana a spol. A po toľkých premrhaných rokoch začať budovať novú hokejovú budúcnosť. Už o rok, o dva to môže byť lepšie.
(Aktuálne.sk 18. 5. 2017)