Na rasistické vtipy či hádanky v detskom časopise sa vraj treba pozerať s nadhľadom, odkazuje nám vydavateľ časopisu Fľak.
Lenže problém nie je len v tom, vysvetliť deťom, že sa na xenofóbne a rasistické vtipy majú pozerať s nadhľadom a že sú to vlastne len neškodné vtipy na zasmiatie. Problémom je už to, že v takýchto vtipoch redakcia a vydavateľ problém nevidia. Že vydavateľ nevie odhadnúť, či sú predmetné vtipy vhodné alebo nie.
Podsúvané predstavy a informácie dieťa nevie selektovať, dostávajú sa do jeho podvedomia a utvárajú základňu pre formovanie jeho postojov. O to viac, ak sa pritom využíva obrazové vnímanie dieťaťa. Nevhodné ironizovanie na účet inej skupiny obyvateľov dávkované malým deťom nie je ľahké vykoreniť.
Najhoršie je, ak určitý druh vtipov či satiry posilňuje predsudky a negatívne stereotypy, alebo ak podnecuje správanie, ktoré je v rozpore so slušnosťou a kultúrnosťou. V rozpore so spoločným a (z hľadiska demokratickej spoločnosti) všeobecne uznávaným morálnym kódexom.
Ak sú terčom zákerného vtipkovania iné skupiny obyvateľov, problém nikdy nie je len v tom, že ide o nevhodný vtip. Problémom je najmä posolstvo, ktoré sa podsúva publiku. Nielen dospelému, ale aj detskému.
To, čo deťom naservírovala redakcia i vydavateľ detského časopisu Fľak, prekročilo medze slušnosti a posilňuje zákerné stereotypy. Ich vtipy by zožali úspech aj na mítingoch Kotlebovcov. Žeby redakcia i vydavateľ zdieľali kotlebovský mentálny svet? Chcú azda vychovávať z detí kotlebovský dorast? Alebo fanúšikov, čo budú Kotlebovi tlieskať na zimnom štadióne?
Nebavíme sa tu o nejakom Charlie Hebdo, ale o detskom časopise. Témou nie sú hranice satiry, ale podsúvanie zákerných stereotypov detskej mysli.
Vtipy, obrázky a karikatúry namierené proti nejakej skupine obyvateľstva boli v dejinách neraz súčasťou nenávistnej propagandy vrátane nacistickej a ľudáckej. Pomáhali rozohrať agresivitu, nenávisť a neznášanlivosť. Výsledkom boli krutosti, utrpenie, nevinné obete. Utešovať sa, že sme už inde a už nežijeme minulé časy, by bolo nezodpovedné. Psychologický mechanizmus zostáva rovnaký a rasistické vtipkovanie môže mať nebezpečné vyústenie v rámci dnešných reálií.
Keď vydavateľ tvrdí, že inteligentný človek vie rozlíšiť vtipy na zasmiatie od nabádania k rasizmu, má pravdu. V tomto konkrétnom prípade je to viac než jasné.
Zodpovední rodičia môžu dať redakcii i vydavateľovi veľmi jednoduchú odpoveď: že prestanú svojim deťom tento časopis kupovať a nájdu pre nich iný. Ak by sa to vydavateľovi z nejakého dôvodu nepáčilo, nech sa na to jednoducho pozerá s nadhľadom.