Filozof Bertrand Russell v eseji Chvála nečinnosti (1932) napísal, že „voľný čas je esenciálnou súčasťou civilizácie“, pričom „rozumné využitie voľného času je výsledkom civilizovanosti a vzdelania“. Všimol si totiž, že mnohí sú v zajatí workoholizmu (áno, už takmer pred sto rokmi) a množstva činností, no keď majú odrazu voľný čas, sú zneistení a nevedia ho využiť.
Túto esej písal na vrchole Veľkej hospodárskej krízy, keď mnohí prišli o prácu a odrazu mali omnoho viac voľného času. Russel bol presvedčený, že je potrebná nielen ekonomická reforma, ale aj zmena nahliadania na voľný čas, čiže zmena etiky a kultúry voľného času.
Russell tvrdil, že schopnosť využiť voľný čas je aj otázkou vkusu. Navykli sme si na pasívne prežívanie voľného času, pretože „aktívnu energiu ľudia naplno využívajú v práci“. To ešte anglický filozof nemohol tušiť o našej hektickej dobe, prepracovanosti a množstve možností pasívnej, konzumnej kultúry voľného času umocnenej internetom a modernými technológiami.
O niekoľko rokov neskôr sa k téme voľného času vrátil nemecký filozof Josef Pieper, ktorý v spise Voľný čas a kult pripomenul, že voľný čas nie je to isté ako absencia aktivity a že je to aj otázka nášho vnútorného, duševného stavu.
Odkazy oboch filozofov sú aktuálne aj dnes v kontexte pandémie. Nevyhnutné obmedzenia nám dávajú viac voľného času. Zvykli sme si na neustálu aktivitu, workoholizmus, hektický životný štýl. Odrazu máme viac času. No frflanie a nostalgia za tým, čo všetko dnes nemôžeme, nám nepomôže. V istom zmysle nám voľný čas nastavuje zrkadlo.
Nijako tým nechceme zľahčovať vážnosť pandemickej situácie. Tu nám však ide o to, vidieť možnosti, ktoré v rámci neľahkej situácie máme.
Otázka teda znie: Ako využívame príležitosť voľného času? Dokážeme využiť voľný čas na tie veci, na ktoré sme predtým zakaždým opakovali, že nemáme čas?
Recept je jednoduchý: stačí si pripomenúť, na čo všetko sme predtým reagovali slovami, že nemáme čas. Na čítanie? Sebavzdelávanie? Generálny poriadok alebo zmeny v byte či dome? Rodičia na svoje deti? Na častejšie telefonovanie s príbuznými? Veriaci ľudia na meditáciu, čítanie posvätných textov alebo vzdelanie sa vo vlastnom náboženstve? A tak ďalej.
Isteže nie každý žil predtým v nadmernej hektickosti alebo v zajatí workoholizmu či množstva pracovných aktivít. Mnohí si vedome nachádzali čas a vedeli ho pozitívne využívať. A nie všetci majú dnes odrazu viac voľného času. Nehovoriac o zdravotníkoch, záchranároch a všetkých, ktorí dnes prakticky nemajú voľno a sú neustále vystavení stresu, vyčerpanosti i zdravotným ohrozeniam.
Vo všeobecnosti je však odkaz oboch filozofov o dôležitosti voľného času a spôsobe či kultúre jeho využitia opäť aktuálny. Ako v tomto kontexte pripomína americký filozof Max Hayward, príležitosť voľného času by sme si mali vážiť.