S predstavami, že pre pandémiu zvýšený rešpekt voči expertom odsunie bokom populizmus, alebo, že populisti na spôsob vystupovania počas pandémie, štýl politiky a spôsob riešenia koronakrízy doplatia, by sme mali byť opatrní, upozorňuje vo svojom článku londýnska redaktorka magazínu The Atlantic Yasmeen Serhanová.
Pretože s populistami pri moci i v opozícii sme mali a stále máme aj vlastnú skúsenosť, jej videnie problému môže byť zaujímavé aj v našom slovenskom kontexte.
Pandémia nového koronavírusu a s tým spojená koronakríza posilnila popularitu takých rešpektovaných politikov a političiek ako napríklad Angely Merkelovej v Nemecku či Jacindy Ardernovej na Novom Zélande. Na druhej strane je živnou pôdou pre populistických lídrov v USA, Brazílii či Indii, teda v krajinách, ktoré dnes patria k najviac postihnutými pandémiou.
Pandémia zároveň upriamila pozornosť na expertov, ktorí boli doposiaľ pre širšiu laickú verejnosť prakticky neznámi. Serhanová je však napriek tomu presvedčená, že „populizmus nebude touto krízou zničený, naopak, počas krízy ešte silnie.“
V tomto jej v našom slovenskom kontexte môžeme dať za pravdu. Populizmus premiéra i niektorých ďalších politikov vládnej koalície akoby nemala hraníc (opozičný populizmus nateraz ponechajme bokom). V podaní premiéra dokonca prekračuje všetky medze slušnosti a dôstojnosti.
Spôsob a štýl politiky, intelektuálna nedostatočnosť, neschopnosť konštruktívnej politiky, hľadanie vinníkov a neprajníkov všade naokolo atď. – z tohto všetkého však vyvodzovať „záver, že mizerné zvládanie tejto krízy populistami musí byť pre populizmus zlé, je chybné“, upozorňuje Serhanová.
Po prvé preto, lebo populizmus je dlhodobo súčasťou modernej demokratickej politiky. Aj keby populisti, ktorí sú dnes pri moci, zajtra svoje postavenie stratili, neznamenalo by to nutne koniec ich štýlu politiky. Môžu byť „rovnako efektívni na okraji, jednoducho tým, že určujú charakter verejnej diskusie“. Aj keď už nemusia byť vo funkcii „ich nápady a provokácie majú omnoho dlhšiu životnosť“.
Po druhé preto, lebo pandémia tento typ politiky posilnila. Totiž „umožnila im robiť to, čo vedia najlepšie: viesť kampaň proti tým, čo s nimi nesúhlasia, presadzovať vlastné verzie faktov a svoje konšpiračné myslenie“. (Spomeňme si tu na správanie sa premiéra Matoviča voči tým, ktorí sa o jeho spôsoboch vyjadrujú kriticky.)
„Možnože najväčším dôvodom pre znepokojenie je však to, čo ešte len príde,“ myslí si Serhanová. Recesia sa už začala a keď prekonáme zdravotnú krízu, stále budeme čeliť obrovským problémom na trhu práce, s nezamestnanosťou, poklesom výroby a podobne. Toto je situácia, ktorá si vyžaduje koncepčné riešenia. No zároveň je to „situácia, ktorú populisti bezpochyby využijú“. Prepad ekonomiky „prehlbuje politickú roztrieštenosť a polarizáciu a poskytuje výborné podmienky pre populistickú rétoriku“.
Koronavírus „nás obral o mnohé, ale o populizmus sotva“ uzatvára redaktorka magazínu The Atlantic Yasmeen Serhanová. Naša slovenská realita jej nateraz aj v tomto, žiaľ, dáva za pravdu.