Rakúsko vyslalo Európe dôležitý signál. V istom zmysle možno povedať, že víťazstvo Alexandra Van der Bellena v opakovanom druhom kole rakúskych prezidentských volieb má ešte silnejšiu výpovednú hodnotu než jeho májové víťazstvo.
Van der Bellen zvíťazil väčším rozdielom než v máji. Po brexite a zvolení Donalda Trumpa je to dôležitý moment. Viacerí experti i komentátori vyjadrujú obavy, že po trumpizácii Ameriky bude nasledovať akási trumpizácia Európy v podobe ďalšieho posilňovania extrémistov, nacionalistov a populistov. To ešte, samozrejme, nemožno vylúčiť, no práve v tomto kontexte je rakúsky výsledok mimoriadne dôležitý. Zdá sa, že Trump nateraz viacerých voličov vystrašil než koľkých inšpiroval. Treba dúfať, že toto vydesenie z Trumpa nezostane uzavreté len za rakúskymi hranicami.
Je tu však aj ďalší faktor. Rakúsko, podobne ako Nemecko, si stále ešte veľmi dobre pamätá, kam môže dospieť preferovanie extrémistov a nacionalistov. Nemecko i Rakúsko sa na základe vlastných skúseností s extrémnou politickou demagógiou priam desia z novej fašizácie či extrémizácie Európy. Historická pamäť hrá v oboch krajinách rolu aj v takýchto kľúčových okamihoch.
Zaujímavosťou je, že výsledok volieb je opačný než aký naznačovali predvolebné prieskumy. Zdá sa, že vstupujeme do éry, keď sa predvolebné prieskumy čoraz častejšie rozchádzajú s reálnym výsledkom. Bude úlohou expertov nájsť odpoveď, prečo je to tak a čo s tým. Lebo odpovede, že rastie počet skrytých voličov, alebo že voliči sa rozhodujú na poslednú chvíľu, môžu byť pravdivé, ale nepostačujú. Otázkou je, prečo k týmto fenoménom, respektíve k takémuto správaniu sa voličov dochádza. Odpovede na tieto otázky môžu niečo napovedať o stave politiky i spoločnosti.
Rakúski voliči ukázali, že chcú, aby ich svet bral vážne, že im záleží na medzinárodnej povesti ich krajiny a nechcú sa za svoju krajinu hanbiť. Zároveň ukázali, že tézy o dominovom efekte (teda že teraz rad radom budú víťaziť extrémisti) nemusia platiť. Po tom, čo zvíťazil zdravý rozum, by si však etablované politické strany mali vziať ponaučenie zo Slovenska, kde po prezidentských voľbách napokon populisti, fašisti a politickí dobrodruhovia predsa len zásadne ovplyvnili parlamentné rozloženie politických síl.
Ideálne by bolo, keby rakúske prezidentské voľby znamenali zlom v raste populistických a extrémistických síl v Európe (vrátane Slovenska) a víťazstvo zdravého rozumu by sa potvrdilo aj v ďalších nadchádzajúcich voľbách na starom kontinente. Mnohé už onedlho naznačia voliči vo Francúzsku.
(Aktuálne.sk 6. 12. 2016)