Sloboda a zodpovednosť

Roku 1955 boli uskutočnené pokusy s termonukleárnymi zbraňami, pri ktorých zomrel jeden mladý vojak a jedno dvojročné dievčatko. Na oslavách po ukončení pokusov profesor Andrej Sacharov v svojom prípitku vyjadril nádej, že ruské zbrane nikdy nebudú rinčať a vybuchovať nad mestami. Vedúci uvedených pokusov, vysokopostavený dôstojník, na to odvetil, že úlohou vedca je zbrane vylepšovať a spôsob ich použitia sa ho netýka. Sacharov neskôr napísal, že už vtedy veril, že „nik sa nemôže vzdať svojho dielu zodpovednosti za vec, od ktorej závisí existencia človeka“. Joseph Ratzinger v prejave roku 1992 v sále Francúzskej akadémie k tomu dodal, že dôstojník „poprel v podstate mravné hodnoty ako niečo, v čom je kompetentný každý“.

Sacharov celý život obhajoval verejný nárok svedomia. Jeho posolstvo o poslušnosti voči svedomiu aj za cenu utrpenia nestráca svoju aktuálnosť ani vtedy, keď už nejestvuje politický kontext, v ktorom sa toto posolstvo rodilo, formovalo a stalo sa dlhodobo aktuálnym. Podľa Ratzingera „stojíme pred otázkou, ktorú nám Sacharov stavia dnes: Ako môže byť slobodný svet verný svojej morálnej zodpovednosti?“

Poľský filozof Józef Tischner pripomína, že „tam, kde všetky etické hodnoty stratili svoju silu, zostáva ešte estetika so svojou osobitnou ospravedlňujúcou silou“. Ak sa v politike cit pre zodpovednosť a vnímanie spoločného dobra zamenilo za konanie v prospech osobných, alebo úzko straníckych záujmov, a na zakrývanie takejto hry slúži účelové estetizujúce divadlo, je to veľmi zlý kurz. To, voči čomu právne niet námietok, alebo sa dajú vzniesť len veľmi ťažko, neraz vzbudzuje zdanie, že je aj morálne dovolené. A to potom vplýva na mravné vedomie a žitý etos občanov. Dnešný stav politickej kultúry, občianskej spoločnosti i spôsob komunikácie o hodnotách je výzvou pre intelektuálne a občianske elity, aby spoločne premýšľali nad daným stavom, zachytili a hlbšie premysleli vynárajúce sa spoločenské, etické a podobné témy, predložili ich na širšiu diskusiu a aby tak prispeli k hodnotovejšiemu naplneniu slobody a zodpovednosti za ňu.

(SME 3. 3. 2006)