Roku 2016 vydal Európsky parlament uznesenie o Vietname, v ktorom odsúdil zatýkanie novinárov a blogerov v tejto krajine, porušovanie ľudských práv a slobôd, ako aj porušovanie medzinárodných noriem. Podobných uznesení týkajúcich sa obmedzovania slobody vo Vietname bolo na pôde Európskeho parlamentu už niekoľko.
Košický primátor Richard Raši však roku 2016 podpísal s vietnamskými súdruhmi memorandum o porozumení a spolupráci. S tými, čo posielajú svojich kritikov nemilosrdne do väzenia a voči ktorým sa viackrát oficiálne ozval aj Európsky parlament. O rok neskôr Slovenská republika požičiava vládnu letku predstaviteľom toho istého komunistického režimu.
Už samotný fakt, že Slovenská republika požičala vládnu letku krajine s totalitným režimom, je škandalózny. Vo svetle uvedenej európskej rezolúcie bola pochybná už aj oficiálna návšteva ministra vnútra Róberta Kaliňáka v komunistickom Vietname, pri ktorej mu tamojší súdruhovia pripravili pompézne privítanie.
Predstaviteľom totalitného režimu prezentovať produkty v rámci bezpečnostného priemyslu je prinajmenej zvláštne. Pretože ide o priemysel, ktorého produkty totalitný režim využíva na perzekúcie a hrubé zásahy proti svojim kritikom a nepohodlným osobám. To nie je o bezpečnosti ako takej, ale o ochrane komunistického totalitného režimu pred slobodne a demokraticky zmýšľajúcimi osobami.
Lenže niektorí ľudia z prostredia Smeru majú s komunistickým Vietnamom nadštandardné vzťahy. Napríklad už spomínaný Richard Raši. Roku 2015 svoju cestu do Vietnamu utajoval, potom tvrdil, že bol na dovolenke. Prezradili ho až vietnamskí komunisti, keď na internet zavesili fotografie z Rašiho návštevy. Tým však súdruhovia prezradili aj to, kto každý tam vtedy s košickým primátorom bol. O rok neskôr už Raši a jeho partička svoju cestu do Vietnamu radšej netajili. Ako primátor Košíc rozvíja vzťahy Košíc s Hočiminovým mestom a podpísal memorandum o porozumení a spolupráci. Rašiho slová o výmenných študijných pobytoch alebo o záujme Vietnamu o mlieko zo Slovenska vyzneli trápne, priam ako kamufláž. Napríklad ako kamufláž biznisu ľudí z prostredia Smeru, ktorému stretávky na primátorskej úrovni môžu napomôcť viac než sa zdá.
V prípade Róberta Kaliňáka sme už dlhodobo zvyknutí, že keď hovorí o politicky citlivejších veciach, môžeme mať oprávnené pochybnosti a otázky. Jeho vysvetlenia aj tentoraz vyznievajú nedôveryhodne. Ak vychádzame z najmiernejšej verzie prípade, teda z možného zneužitia pohostinnosti, potom v celej tejto veci vyznieva Kaliňák ako babrák, ktorého súdruhovia elegantne oklamali.
Všetko, čo sa v ostatných rokoch odkrýva z pôsobenia Róberta Kaliňáka na poste ministra vnútra by ho malo definitívne a natrvalo diskvalifikovať z pôsobenia v akejkoľvek verejnej funkcii.