Posielať policajtov navštevovať Kalmusových susedov, pýtať sa ich na neho a potom vypracovať správu o povesti je naozaj hodné polície a prokuratúry demokratického štátu 21. storočia. Priam ako prízrak minulosti. Bravó, pán prokurátor.
Nech už kosáky a kladivá z pamätníka odstránil ktokoľvek, dal tým jasne najavo svoj postoj k pretrvávajúcej prítomnosti symbolov komunistického režimu na verejnom priestranstve. Tvrdenie o Kalmusovom výtržníctve je v tomto prípade absurdné – jediný, kto proti Kalmusovi vypovedal, je istý člen komunistickej strany, pričom Kalmus tvrdil, že v tomto prípade to nebol on, kto kosáky a kladivá odstránil, hoci s takýmto činom sympatizuje. Tvrdenie proti tvrdeniu a výsledkom je obvinenie Kalmusa.
Pred časom som na tomto mieste napísal, že Kalmus je svojský, ale historickej pamäti rozumie. Ak máme v našom právnom systéme Zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému, potom symboly tohto režimu nemajú na verejnom priestranstve čo hľadať. Ak ich niekto na protest odstráni, ak niekto dáva najavo svoj nesúhlas a nechce, aby sme tu mali verejné reminiscencie na totalitný režim, bez ohľadu na to, či ide o Lorenza, Kalmusa, Pástora či kohokoľvek iného, obviniť ho je absurdné. Rovnako absurdné ako nanovo osadzovať kosáky a kladivá a odhaľovať pamätné tabule protagonistom komunistického režimu.
(kosicednes.sk 29. 7. 2017)