Archív | 2020-2024 | Dalito.sk RSS pre túto sekciu

  Pred viac ako tromi týždňami som adresoval Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) mail, v ktorom som požiadal o odpoveď na otázku súvisiacu s prijatými opatreniami. Dovolil som si požiadať o objasnenie vo veci, ktorú nebolo možné nikde vyhľadať. Vecne, zrozumiteľne a slušne.

  Pozícia či status obete sa stáva novou negatívnou osobnostnou črtou, naznačuje psychologička Rahav Gabayová z Telavivskej univerzity na základe výskumu, ktorý robila spolu s ďalšími odborníkmi.

  „Ak nič nie je pravda, potom je všetko divadlo,“ odkazuje Timothy Snyder v knihe Tyrania s podtitulom Dvadsať ponaučení z 20. storočia.

  „Nie je dôležité, či je štátny aparát veľký alebo malý, ale ako dobre štát spravuje,“ napísal politológ Fareed Zakaria v najnovšej knihe 10 ponaučení pre postpandemický svet.

  Na začiatku pandémie, keď sa vakcíny ešte len vyvíjali, resp. testovali, sa ako o cieli hovorilo o kolektívnej imunite. Jej predpokladom je dostatočné množstvo zaočkovaných ľudí, aby bola možná významná ochrana pred nákazou a návrat k normálnemu životu.

  Líder „obyčajných“ nemá dôveru k ministerke Kolíkovej a chcel, aby na svojom poste skončila. Lebo – vraj – konflikt záujmov. Avšak konflikt záujmov v prípade štátneho tajomníka ministerstva zdravotníctva Kamila Száza, ktorý prevádzkuje mobilné odberové miesta, a teda robí biznis s antigénovými testami, mu neprekáža.

  Viete si predstaviť, že vám niekto nadšene napíše, že zohnal kávu? Toto nie je spomienkové retro, ale dnešná kubánska realita.

  Keď v minulosti vypukli morové epidémie, nik netušil, čo ich spôsobilo, ani ako ich zastaviť. Podobne nedokázalo ľudstvo účinne čeliť ani španielskej chrípke roku 1918. Dnešné epidémie však už veda zmenila na „zvládnuteľnú výzvu“, napísal historik Yuval Noah Harari, autor kníh Sapiens, Homo Deus a 21 lekcií pre 21 storočie v článku pre Financial Times.

  Teatrálnosť, emocionalita bez reflexie, egocentrické správanie, dramatický emocionálny prejav, vyhľadávanie aktivít, pri ktorých je centrom pozornosti, neprimeraná zhovievavosť voči sebe, manipulatívne správanie či skutočnosť, že problém nevidí v sebe, ale vždy len v okolí – to sú základné črty histriónskej poruchy osobnosti.

  Eduard Heger mal (a v zásade ešte stále má) jedinečnú príležitosť pozitívne sa zapísať do príbehu slovenskej politiky. Funkciu premiéra dostal priam ako dar z neba, ocitol sa v pozícii, o akej sa mu asi ani nesnívalo. Veľmi rýchlo mal možnosť vyvrátiť tvrdenia, že bude len bábkovým premiérom.

  V modernej spoločnosti už koncepcie správneho života nie sú odovzdávané a vynucované „dominantným inštitucionálny aparátom“, pripomenul významný americko-rakúsky sociológ Thomas Luckmann vo svojej pražskej prednáške roku 2009. Tá je aj v našom slovenskom kontexte stále aktuálna.

  Niektorí lídri sú natoľko hypnotizovaní nejakou ideou, že všetko mimo nej akoby mizlo a každý odlišný názor sa im zdá neprijateľný. Pri presadzovaní svojich predstáv neváhajú používať aj neakceptovateľné spôsoby, naznačil koncom 19. storočia francúzsky psychológ, zakladateľ sociálnej psychológie Gustave Le Bon v knihe Psychológia davu.