Autor: Marián Balázs

Archív autora | Marián Balázs

Bľabotanie Andreja Danka by aj bolo smiešne, keby nedeformovalo kultúru demokracie

nbsp; Bľabotanie je hovorenie bez zmyslu. Podľa poľského filozofa Józefa M. Bocheńskeho sú dva druhy bľabotania: prvý spočíva v používaní slov, ktorým nikto nerozumie, druhý v používaní síce zrozumiteľných slov, avšak v zmysle, ktorý nie je zaužívaný alebo je nezodpovedajúci realite.

Sloboda a demokracia nie sú samozrejmé. Obete okupácie by o tom vedeli hovoriť

  August 1968 ukázal, že komunistický totalitný režim nemožno reformovať. Buď komunistický režim, a preto vo svojej logike jedine totalitný a represívny, alebo systém demokratický a slobodný. Pokusy dostať sa niekam doprostred (viď Dubček) logicky narazili na vlastný vnútorný rozpor a končili fiaskom.

Zmenu môže priniesť iba spolupráca a spoločná alternatíva

  „Spolupráca sa riadi verejne uznávanými pravidlami a postupmi,“ ktoré zainteresovaní akceptujú a chápu spôsobom, ktorý usmerňuje ich správanie, pripomenul pred časom popredný americký politický filozof John Rawls známy svojou teóriou spravodlivosti.

Pred 33 rokmi psy dotrhali východonemeckého študenta, ktorý chcel iba jedno: žiť slobodne

  Dňa 8. augusta 1986 sa odohral jeden z najznámejších a najkrutejších prípadov smrtiacich útokov pohraničníckych psov na československých hraniciach.

Odkaz Zory Jesenskej: Nenechajme sa obalamutiť ľuďmi, ktorí by nás chceli uspať lžidemokraciou

  „Diktatúra a duch podriadenosti spustošili všetko – iniciatívu, aktivitu, súdne myslenie, občiansku odvahu, vedomie vlastnej svojprávnosti a dospelosti, ba aj zodpovednosti. Jeden čas u nás tuším už ani nebolo občanov,“ napísala v apríli 1968 spisovateľka a prekladateľka Zora Jesenská v časopise Kultúrny život.

Ako si klasickí liberáli a konzervatívci vedeli podať ruky a v čom je to poučné pre dnešok

  V období klasického, t. j. britského liberalizmu konzervatívci a liberáli vedeli nájsť spoločnú reč, podať si ruky a dosiahnuť dohody a vzájomné kompromisy. Pre dnešok by to malo byť inšpirujúcou dejinnou skúsenosťou.

O kresťanskom liberalizme

  Po páde totalitného režimu sa pojem slobody preniesol aj do náboženského myslenia. Takpovediac nanovo sa čítali a interpretovali niektoré biblické texty a náboženské posolstvá. „Ukázalo sa, že sloboda je akási brána, ktorou sa vstupuje dovnútra kresťanského domu,“ napísal popredný poľský teológ a filozof Józef Tischner.

Kresťanstvo má byť tvorivým prvkom moderného sveta, nie jeho nepriateľom

  Teológ Dietrich Bonhoeffer, ktorý zahynul v nacistickom koncentračnom tábore, upozorňoval na veľkú dilemu, pred ktorou stojí kresťanstvo vo svete, ktorý sa stal dospelým: buď ustúpi zo svojej pozície (a obnoví sa lacný kompromis medzi vierou a moderným svetom), alebo poprie legitímnosť modernej doby akýmsi „salto mortale späť do stredoveku“ (a obnoví sa napätie až protiklad).

Čo sú liberálne cnosti a prečo ich potrebujeme

  Slová ako liberál či liberálne sa dnes stali priam nadávkou, synonymom všetkého zlého. Akoby liberáli či zástancovia liberálnej demokracie neuznávali morálku, etiku a zodpovednosť. Toto sa podarilo dosiahnuť časti konzervatívneho prostredia (žiadalo by sa napísať ultrakonzervatívneho), ktorá pre svoj ideologický boj pojem liberalizmu účelovo znetvorila.

Rybanič nie je whistleblower, za toto súdy nekritizujme

  Vyniesť bankové tajomstvo naznačujúce možné Kaliňákove kšefty sa niekomu môže zdať ako odvážny a hrdinský čin, o to viac, že to rozšírilo škálu káuz a podozrení. Lenže…

Útokom proti Čaputovej začína Fico svoj posledný reštart a boj o stratené pozície

  Ficov odkaz Zuzane Čaputovej týkajúci sa ústavných sudcov je útokom proti prezidentke až na druhom mieste. Na prvom mieste je to odkaz Pellegrinimu i poslancom Smeru a začiatok Ficovho boja o návrat dominantného postavenia v Smere s jasnou mocenskou kontrolou každej situácie.

Tri kľúčové problémy, ktoré by mala politika naliehavo riešiť

  Európa je dnes slobodnejšia, prosperujúcejšia a omnoho bezpečnejšia než v minulosti. Vojny a zničujúce epidémie sú minulosťou. Frekvencia a intenzita útokov je neporovnateľne nižšia než v 20. storočí (aj keď to, samozrejme, pre obete útokov a ich blízkych nie je žiadna útecha). Je to tak aj napriek subjektívnym pocitom ovplyvneným najmä mediálnymi titulkami, sociálnymi sieťami a rétorikou […]