Archív | Denník N RSS pre túto sekciu

  Ruské štátne médiá produkujú vymyslené výroky západných novinárov. Na ruskom knižnom trhu sa dokonca objavujú aj také knihy oslavujúce Rusko a Putina, ktoré ich údajní západní autori-novinári nikdy nenapísali.

  Politológ a poradca prezidenta Jimmyho Cartera a neskôr aj Baracka Obamu Zbigniew Brzezinski definoval postkomunizmus ako systém, v ktorom „rozklad komunizmu dosiahol bod, v ktorom ani marxistická teória, ani dovtedajšia komunistická prax rozhodujúcim spôsobom neurčujú aktuálny verejný poriadok“. Myslel tým obdobie prechodu od komunistického režimu ku konsolidovanej demokracii.

  Koalícia zjavne videla v jednokolovej voľbe väčšiu šancu na úspech. Zrejme rátala s disciplinovanosťou svojich voličov a s váhavosťou a roztrieštenosťou tých ostatných. Mýlila sa.

  Podľa Roberta Fica sme jediným proeurópskym ostrovom v strede Európy. Povedať to v čase, keď ani v Česku ani v Rakúsku ešte nie je zostavená nová vláda a keď víťazi volieb v týchto krajinách prehlásili, že na európskej integrácii a európskej politike ich krajín sa nič nemení, je až drzo predčasné.

  Prvé komentáre o výsledkoch českých volieb zväčša vyjadrujú zhrozenie. Zdôrazňuje sa pritom úspech Babišovho ANO napriek jeho minulosti, kauzám i obrovskému konfliktu záujmov a poukazuje sa aj na úspech antisystémových a protestných strán.

  Konečne sa našli normálni sudcovia, ktorých právny názor v kauze Babiš zodpovedá aj zdravému rozumu. Sudcovia, ktorí pripomenuli aj toľko opomínaný zákon o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému.

  Na rasistické vtipy či hádanky v detskom časopise sa vraj treba pozerať s nadhľadom, odkazuje nám vydavateľ časopisu Fľak.

  Bývalá šéfka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová nastupovala do funkcie ministerky školstva s renomé odborníčky. Lenže jej vyjadrenia o osemročných gymnáziách a o uplatnení sa na trhu práce sú v rozpore s údajmi zverejnenými aj na stránke jej vlastného ministerstva.

  Životné prostredie je na okraji politického záujmu. V dnešnej situácii je to nepochopiteľné.

  Nástupom internetu a sociálnych sietí sa zmenilo aj organizovanie rôznych protestov. Nejde však iba o technickú zmenu. Internetové organizovanie má v konečnom dôsledku vplyv aj na ich charakter a dynamiku.

  „Myslím si, že náboženstvá sú depozitárom veľkých otázok a tieto otázky ma fascinujú viac než odpovede,“ vyjadril sa pred časom profesor religionistiky na Bostonskej univerzite Stephen Prothero.

  Štatistiky vyvracajú mýtus, podľa ktorého si rozdelenie štátu želala väčšina občanov. Všetky prieskumy z rokov 1990-1992 potvrdzovali, že väčšina občanov chcela pokračovať v spoločnom štáte.