Archív | Denník N RSS pre túto sekciu

  Súčasťou krízy dnešnej spoločnosti je aj jav, ktorý odborníci nazvali krízou čítania. Literárna vedkyňa Timotea Vráblová v knižke Čítame, počúvame, vnímame v priestore knihy uvádza, že kríza čítania „spočíva v neustále sa prehlbujúcej degradácii schopnosti čítať vnímavo, s hlbším porozumením“.

  „Priatelia, ak má medzi všetkými politickými možnosťami niektorá charakter ideálu, to jest trvalého a žiaduceho poriadku, bude to asi demokracia. Je to však práveže ideál: niečo, čo dosiaľ nie je hotové a má byť stále napĺňané – na tomto mieste, zajtra, v budúcich generáciách, do skonania sveta,“ napísal Karel Čapek v eseji O demokracii (1932).

  Colotkovu zodpovednosť za zločiny komunistického režimu nemožno relativizovať mýtom o jeho umiernenosti.

  Podľa medializovaného názoru Generálnej prokuratúry ĽSNS „ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy“, pričom „cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike“.

  Dňa 18. apríla 2007 zomrel vo veku 83 rokov bývalý futbalový reprezentant a politický väzeň Michal Benedikovič. Posledný zo štvorice vynikajúcich futbalistov chýrneho Slovana, ktorým ŠtB zničila život i hráčsku kariéru.

  Asi nik neočakával (a zrejme ani vedenie Mosta-Híd), že by sa Béla Bugár mohol dostať do druhého kola. Bolo zjavné, že jeho kandidatúra mala byť prostriedkom mobilizovania jeho voličov a zároveň testom pred parlamentnými voľbami.

  Ak sa v politickej kampani niekto spolieha na predstavu o kresťansko-konzervatívnom Slovensku a podľa toho utvára svoje očakávania, prípadne účelovo mení svoju rétoriku, s prekvapením zistí, že dnes to už nefunguje. Rovnako ako už nefungujú ani plamenné inkvizičné reči prednášané s mentalitou vlastnenia pravdy a morálnej nadradenosti.

  Hanenie, znevažovanie a vylievanie špiny už prestalo byť doménou pochybných webov a spodiny zo sociálnych sietí alebo politikov Mečiarovho, Slotovho či Ficovho typu. Stalo sa súčasťou vystupovania aj takých, čo sa pasujú za alternatívu, dokonca sa hlásia k tým hlbším hodnotám.

  Lži, nepravdy a polopravdy, ignorovanie faktov, absencia vecných argumentov, vytesňovane politickej kultúry a nepísaných demokratických pravidiel, vulgarizovanie politiky a nárast agresívnosti. Tieto i ďalšie podobné javy nie sú nové a v minulosti zakaždým znamenali vážne ohrozenia slobody a demokracie. To by malo byť pre nás poučné a varovné.

  25. február 1948 sa natrvalo zapísal ako začiatok ďalšieho temného obdobia.

  Béla Bugár na tlačovej besede po neúspešnej voľbe ústavných sudcov odpovedal na otázku, čo mu zabránilo hlasovať s opozíciou, protiotázkou: „Čítali ste povedzme koaličnú zmluvu? Dodal, že „tam je jednoznačne napísané: Ak proti vôli koaličného partnera hlasujete s opozíciou, v tom momente je to vážne porušenie koaličnej zmluvy a, samozrejme, je to pád vlády“. Pretože nik z novinárov […]

  V dejinách sme zatiaľ mali skúsenosť zväčša s násilnými rozvratmi demokracií. Rozklad prichádzal rýchlo a bol zjavný. Demokracie sa však môžu rozkladať aj menej dramaticky, pomaly a nenápadne.