Archív | Denník N RSS pre túto sekciu

  Eduard Heger pochoval aj posledné zvyšky nádeje, že by mohol prispieť k vyriešeniu vládnej krízy.

  Slovensko síce obmedzilo vydávanie víz ruským občanom, ale toto obmedzenie je príliš chabé a nijako nebráni ruskej turistike.

  Dezinformačné weby, ktoré boli istý čas vypnuté, sú späť. Fungujú rovnako ako pred vypnutím, ich obsah sa nezmenil, dôvody na ich blokovanie pretrvávajú. No štát im umožňuje pokračovať v rozkladaní demokracie. To všetko v čase zúriacej ruskej vojnovej propagandy.

  Aj v útokoch proti hlave štátu trvajúcej na slušnosti a demokratických pravidlách je Matovič rovnaký ako Fico

  Malé národy si z dejinných udalostí vytvárajú mýty, ktoré slúžia ako náhrada za chýbajúce staršie etnické dejiny, sebakoncepciu alebo ideu vlasti. Alebo ako oporný bod pri hľadaní identity a jej zdôvodňovaní. K mýtom sa potom neraz pripájajú aj stereotypy a predsudky.

  Odpustenie je hlboko vnútorný, osobný akt. Slobodný, nezištný a nevynútiteľný. Má však miesto aj  v politickej sfére? V priestore, kde nejde o vzťah medzi dvomi osobami, ale medzi politickými subjektmi? Môže mať udalosť či gesto odpustenia takúto inštitucionalizovanú podobu? Nebude len teatrálnym gestom a cynickým politickým kalkulom?

  Pred časom sa mi na sociálnej sieti ozval jeden môj známy, s ktorým som nemal kontakt už dlhé roky. Vyčítal mi, prečo píšem, že s ľuďmi ako Kotleba a spol. sa nerokuje a nediskutuje. Veď sa hlásia ku kresťanstvu, sú proti potratom, za rodiny, nie sú liberáli atď.

  „Či tri milióny rodičov a detí dostane pomoc, záleží od rozhodnutia jedného jediného človeka. Samozrejme, že od jej rozhodnutia záleží, či teda ten zákon platiť bude alebo nie,“ povedal Igor Matovič v debate Denníka N na adresu prezidentky Zuzany Čaputovej. Dve vety, dve demagogické a manipulatívne nepravdy ministra financií.

  Speváčka Jamala na Eurovízii roku 2016 víťaznou piesňou 1944 zasiahla milióny ľudí na celom svete. Stačila jediná pieseň a celý svet si pripomenul krutú históriu. No nielen dávnejšiu históriu, ale aj tú novšiu, anexiu Krymu. Pieseň zaznela pred celým svetom, hoci ju Moskva žiadala zrušiť.

  Ruské vojnové ťaženie proti Ukrajine prinieslo vytriezvenie z pohodlia či akejsi samozrejmosti mieru a slobody v 21. storočí. Zo dňa na deň sme sa ocitli zoči-voči novému ohrozeniu celej Európy. Nie je to nadnesené či prehnané tvrdenie, napokon svedčí o tom aj opakované konštatovanie, že Ukrajina bojuje aj za nás, za celú Európu.

  Nad vulgárnosťou poslanca (a nezabúdajme, že zároveň zamestnanca SAV) Blahu na adresu hlavy štátu sa slušní ľudia oprávnene rozhorčujú. Pobúrené a odsudzujúce reakcie, statusy a komentáre sú namieste. Sú dôležité. Nastavujú zrkadlo a vyjadrujú nároky aspoň na minimum slušnosti vo verejnej sfére.

  V sovietskych časoch Rusko stotožňovalo seba s celým Sovietskym zväzom. Kultúrne, civilizačne a tiež v rovine identity. Kým na jednej strane každá republika mala svoj príbeh, kultúrnu jedinečnosť a vlastnú identitu, na druhej strane Rusko svoju identitu spájalo so ZSSR. Ten mal zároveň svoje satelity východného bloku a bol svetovou veľmocou.