Archív | ČLÁNKY, KOMENTÁRE RSS pre túto sekciu

  Keď v minulosti vypukli morové epidémie, nik netušil, čo ich spôsobilo, ani ako ich zastaviť. Podobne nedokázalo ľudstvo účinne čeliť ani španielskej chrípke roku 1918. Dnešné epidémie však už veda zmenila na „zvládnuteľnú výzvu“, napísal historik Yuval Noah Harari, autor kníh Sapiens, Homo Deus a 21 lekcií pre 21 storočie v článku pre Financial Times.

  Teatrálnosť, emocionalita bez reflexie, egocentrické správanie, dramatický emocionálny prejav, vyhľadávanie aktivít, pri ktorých je centrom pozornosti, neprimeraná zhovievavosť voči sebe, manipulatívne správanie či skutočnosť, že problém nevidí v sebe, ale vždy len v okolí – to sú základné črty histriónskej poruchy osobnosti.

  Eduard Heger mal (a v zásade ešte stále má) jedinečnú príležitosť pozitívne sa zapísať do príbehu slovenskej politiky. Funkciu premiéra dostal priam ako dar z neba, ocitol sa v pozícii, o akej sa mu asi ani nesnívalo. Veľmi rýchlo mal možnosť vyvrátiť tvrdenia, že bude len bábkovým premiérom.

  V modernej spoločnosti už koncepcie správneho života nie sú odovzdávané a vynucované „dominantným inštitucionálny aparátom“, pripomenul významný americko-rakúsky sociológ Thomas Luckmann vo svojej pražskej prednáške roku 2009. Tá je aj v našom slovenskom kontexte stále aktuálna.

  Niektorí lídri sú natoľko hypnotizovaní nejakou ideou, že všetko mimo nej akoby mizlo a každý odlišný názor sa im zdá neprijateľný. Pri presadzovaní svojich predstáv neváhajú používať aj neakceptovateľné spôsoby, naznačil koncom 19. storočia francúzsky psychológ, zakladateľ sociálnej psychológie Gustave Le Bon v knihe Psychológia davu.

  „Zdravie je naše spoločné citlivé miesto a naša spoločná šanca byť slobodnejšími,“ píše známy americký Timothy Snyder v knižnej eseji Naša nemoc.

  Partajníctvo znamená, že voliči, členovia či poslanci nejakej politickej strany ochotne prehliadajú alebo ospravedlňujú aj také prešľapy a spôsoby komunikácie a správania svojich lídrov, za ktoré politikov iných strán otvorene kritizujú.