Archív | ČLÁNKY, KOMENTÁRE RSS pre túto sekciu

  Účasťou na oslavách ruskej prokuratúry Žilinka napľul do tváre obetiam Putinovho režimu a Európskej únii ako demokratickému spoločenstvu ukázal vztýčený prostredník.

  Doposiaľ sme sa učili žiť v pandémii. Teraz už nastal čas, keď sa musíme začať učiť, ako žiť s pandémiou. Žiť v pandémii znamená zodpovedne sa prispôsobiť opatreniam a obmedzeniam. Žiť s pandémiou znamená popri tom aj tvorivý a aktívny život.

  Všetci si pamätáme prvý lockdown. Ak si ho porovnáme s tým, ktorý sme údajne mali teraz, bude jasné, že dnes tu čosi nie je v poriadku. Nehovoriac o tom, že vtedy sme pociťovali nielen strach a obavy, ale napriek všetkému aj nejakú tú nádej. Podoba terajšieho takzvaného lockdownu však svedčí o beznádeji a rezignácii.

  V kontexte vianočných sviatkov sa špecifickým spôsobom dostáva do popredia otázka viery, kresťanstva a náboženstva vôbec. Zároveň pôsobením kultúrne reprodukovaných symbolov i samotnej sviatočnej atmosféry vstupuje do nášho sveta a života akési čaro a v značnej miere sa odkrývajú aj tie hlbšie vrstvy a pozitívnejšie črty.

  Príbeh narodenia Ježiša z Nazareta má inšpiračný potenciál aj pre náš dnešný zmenený svet.

  Pointou najnovšieho nápadu ministra financií je, že v podstate priznáva, že nič z toho, čo doteraz vymyslel, nie je účinné.

  Koalícia sa na niečom dohodne, na druhý deň to neplatí. Nespočetnekrát. Niektorý minister niečo vymyslí, navrhne, odprezentuje bez toho, aby mal dohodnutú podporu kolegov a o pár dní je zákonite všetko inak.