Archív | Denník N RSS pre túto sekciu

  Takzvaná spomienková kultúra sa začala viditeľnejšie utvárať pravdepodobne v osemdesiatych rokoch 20. storočia, keď narastal záujem o reflexie historických udalostí, o skúmanie archívov a všetkého, čo malo svoj historický príbeh alebo na takýto príbeh odkazovalo, prípadne narastal záujem o poznanie príbehu zaujímavých stavieb a monumentov a pod.

  Spomínate si na Matovičove psychopatické výpady proti šéfke ŠÚKL? Spomínate si na jeho spochybňovanie vedcov a odborníkov a útoky proti nim? Na jeho nedôstojné statusy? Tým všetkým podnecoval a smeroval agresivitu a primitívne pudy, až sa napokon lekári a vedci museli začať obávať o vlastnú bezpečnosť a bezpečnosť svojich blízkych.

  Predseda Smeru vytvára ilúzie. Dlhé roky predstiera politiku. Tvári sa, že mu ide o sociálny štát, o dôchodcov, o sociálne istoty, o nižšie ceny. Tvári sa, že robí politiku, že mu ide o ľudí. Pritom ich len sprosto využíva.

  To, čo predvádza česká prezidentská kancelária od začiatku hospitalizovania prezidenta Zemana, nemá nič spoločné ani s profesionalitou ani so slušnosťou.

  Kultúrny antropológ Peter Sutoris v článku Environmentálna kríza je krízou kultúry a politiky, nielen vedy a techniky poukázal na mimoriadne dôležitý, no často opomínaný aspekt environmentálnej problematiky. Totiž, že environmentálna kríza má širší rozmer a jej podstatu i riešenie nemožno redukovať len na vedeckú a technickú rovinu.

  Strany vládnej koalície sľubovali zmenu štýlu politiky. Lenže zmena štýlu politiky či politickej kultúry nenastala. Hádky v priamom prenose, papalášizmus, chaos a tak ďalej a tak ďalej. No a Matovičovo nedôstojné vystupovanie a choré útoky na vedcov, odborníkov i všetkých kritikov.

  Dynamika dejinného vývoja je pre cirkev výzvou aj k tomu, aby neprestávala reflektovať svoju službu pre človeka a svet. Čo však znamená služba svetu?

  Na otázku redaktora televízie Markíza, prečo neboli pustení na tlačovú konferenciu aj zástupcovia tlačených médií, generálny prokurátor Maroš Žilinka jednoznačne argumentoval priestorom: „Vidíte, aké sú priestorové možnosti Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na vykonávanie takýchto tlačových besied… Je vykonávaný priamy prenos… Aby sme tu neboli ako jeden na druhom ako ruksaky navešaní…“

  O reálnej vine či nevine Pčolinského nevieme nič. Generálna prokuratúra nám neumožnila dozvedieť sa pravdu. Nenechala to na súdy, aby tie rozhodli. Údajné procesné chyby však ešte nič nehovoria o vine či nevine.

  Bez ohľadu na to, či sa do lotérie prihlási tisíc ľudí alebo päťstotisíc, nič to nehovorí o tom, koľko ľudí sa dalo zaočkovať kvôli lotérii. Počet prihlásených do žrebovania nič nehovorí o motivácii nových očkovaných.

  Polícia sa niekoľko hodín nečinne prizerá, ako antivaxerskí ultras blokujú premávku v jednom z kľúčových dopravných ťahov hlavného mesta, blokujú aj prejazd vozidiel s právom prednostnej jazdy, útočia na vodičov, ako opäť napadli kameramana.

  Dado Naď vo svojom texte O syndróme varenej žaby výstižne poznamenal, že „v dnešnej dobe si vďaka sociálnym sieťam môže svojich desať minút slávy užiť takmer každý. Stačí len nezaťažovať sa faktmi, zahodiť zábrany a ísť si svoje. Čím viac do extrému, tým viac lajkov.“